utorok, 10. januára 2012

Je možná cesta zmeny politického systému?

Ja si mýslím, že áno.
Privádza ma k tomu aj súčasné dianie všade okolo nás. Preto som začal byť aktívnejší aj mimo mojej štandardnej oblasti. K názoru, že je schodná cesta k zmene politického systému ma privádza aj čítanie od múdrych autorov.


Na webe je pekné pojednanie od LAboratória TVorivého MYslenia, za ktorým stojí +Jozo Vasko .
Na odkazovanom článku rozoberá možnú cestu ku priamej demokracii. Tá má slúžiť k lepšiemu spoločenskému uskupeniu.


V článku sú naznačené dve základné cesty:
1. referendum vyvolané petíciou - Zmeniť zriadenie 
2. založením strany s jediným programom - Zmeniť ústavu tak, aby ústavu museli schváliť oprávnení voliči referendom s nulovým kvórom


Ja však vidím ešte dve cesty:
0. revolúcia - tak ako bola u nás naposledy v 1989.
3. postupná zmena - založením strany, ktorej podpora postupne dokáže narastať, až dosiahne silu na ústavné zmeny.

Problém s riešením 0. - revolúcia je, že táto zmena neprináša aj zmenu v nazeraní ľudí na politiku ako na ich súčasť života. Naopak väčšina ľudí sa po revolúcii stiahne do svojho malého vnútorného kruhu. "Svoju" prácu urobili a chcú mať kľud. Nehovoriac o ďalšom riziku revolúcie - nemusí byť taká pokojná ako bola tá naša.
Preto táto cesta je prakticky nemožná v zmene ku priamej demokracii.

Cesta číslo 1. bola prakticky vyskúšaná na Islande. To znamená, že sa to dá. Ale Islanďanov je podstatne menej a tým pádom aj potrebná kritická masa je menšia.

Cesta č. 2. neviem, ale ak už je v spoločnosti prítomná kritická masa pripravená na zmeny, je asi lepšia cesta pomocou referenda - je to rýchlejšie a priamejšie.

Obe cesty 1. aj 2. narážajú v našej krajine na zásadný problém: kritická masa potrebná na zmenu je značná, okolo 1 milióna voličov a viac. A zatiaľ sa máme relatívne dosť dobre, a toľko ľudí ochotných urobiť niečo pre zmenu asi ešte na Slovensku nie je.

Preto je asi v tejto situácii jediné možné východisko cesta č. 3.
A to má spätne privádza k dôvodu prečo sa "tlačím" do politiky.

Samozrejme riziko spomínané v článku (zvoleni poslanci "zabudnú" prečo boli zvolení) je tu prítomné. Ale práve preto je filizofia strany +1 Hlas, pre mňa zaujímavá - priebežná možnosť hodnotenia politikov. Tak aby im bolo neustále pripomínané aký je ich cieľ. Proste každý organizmus, ktorý chce prežiť potrebuje samoopravné mechanizmy. My sme ich zo súčasnej politiky odstránili (otupili) a preto pri voľbách máme stále ten istý problém - koho voliť. Veď väčšinu z nich poznáme po dlhé roky.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára