Cenzúra vs. zábava - kam sa podeje ľudstvo ďalej?

V nedávnej minulosti som niekoľkokrát narazil na porovnanie dvoch možností vývoja spoločnosti. Obe sú založené na zaujímavých knihách: 1984 od Georgea Orwella a Brave New World od Aldousa Huxleya.


Pojmy
Orwellova vízia - totalita, maximálna kontrola (Veľký brat, ...), cenzúra, jednotné vyjadrovanie a pod. sk.wikipedia.org/wiki/1984_(román)
Huxleyova vízia - nadbytok informácií a zábavy spôsobuje zahltenie, nezáujem a výsledok je pasivita.  cs.wikipedia.org/wiki/Konec_civilizace

Vývoj u nás
Keďže som začal hlbšie chápať svet ešte za socializmu, tak mi budúci vývoj pripomínal najmä knihu 1984 - svet totálnej kontroly a cenzúry. Režim dovolil len vybrané zdroje informácií. Napríklad sme vedeli, že "nejaká" charta 77 je zlá, ale málokto vôbec vedel čo sa v nej píše. Keď emigroval umelec (Matuška, Kukura, Kryl a iní), ich diela zmizli a boli zakázané. Toto sú len príklady čo sa dialo.

Potom prišla zmena (1989) a asi väčšina z nás si hovorila, že našťastie taký vývoj už nehrozí.  Postupom času sa naša spoločnosť začala blížiť vývoju z druhej knihy - Huxleyov svet. Namiesto pred tým, dvoch programov STV1 a STV2, ktoré aj tak nevysielali celý deň, sme "zrazu" mali programov plnú telku - STV1, STV2, STV3, Markíza, JOJ, Doma, JOJ plus, NOVA, Prima, ČT1, ČT2, MTV, CNN, BBC, RTL, Pro 7 a stovky iných na satelitoch. Tieto TV kanály nám priniesli "Mojsejovcov", "Vyvolených", "Big Bratov", "superstar" a iné. Prišiel internet, následne Facebook, Twitter.

Za posledné roky prišlo niekoľko volieb na rôznych úrovniach, od komunálnych po európske voľby. Účasť na voľbách sa postupne znižovala z množstva dôvodov. Ako dva najdôležitejšie vidím tieto: takmer neustála voľba "menšieho zla" a taktiež minimálna zmena v politike po voľbách. Medzi to aj nejaké tie referendá - zväčša neúspešné. Popritom som začal mať viac a viac hlbší pocit, že Orwella u nás plne nahradí Huxley.

Našťastie súčasný vývoj ukazuje, že sa množstvo angažovaných ľudí zväčšuje a zdá sa, že smer vývoja nebude podliehať týmto románom.

Americký vývoj
Zaujímavé, avšak nie dobré, sa to zdá v Spojených štátoch amerických. Tam ako by sa ani nevedeli trochu poučiť z histórie. Súčasný vládny a štátny trend ide k hlbšiemu presadzovaní orwellovského vývoja - policajné zásahy proti hnutiam "Occupy", stíhanie zakladateľa wikileaks, SOPA a PIPA návrhy zákonov a v poslednej dobe aj zásah proti megaupload. To všetko a ďalšie ukazuje, že štátna moc stráca reálnu víziu a smerovanie a snaží sa udržať silnejším útlakom. Zatiaľ to našťastie vyzerá, že tlak moci obyvateľov je aspoň v rovnováhe s týmto zlým smerom vývoja. Ale iba budúcnosť ukáže.

Záver
Znovu chcem aj týmto článkom apelovať na voličov aby využili svoje právo na voľbu a nepodali sa ani Orwellovi, a už vôbec nie Huxleymu.

Voliť či nevoliť - tak by otázka stáť nemala.

V jednej z diskusií na G+ vznikol názor, že diskutujúci je mladý a má toho tu dosť a asi pôjde von, tam kde je lepšie.Áno samozrejme je aj taká možnosť. Len emigrácia dnes už nemôže byť politická, len ekonomická.


Pri tej príležitosti ma napadlo, že sú v podstate sú tri druhy krajín: demokratické, absolutiskické a chaotické.


1. Demokratické krajiny: stoja za prd, máme s týmto typom aktuálne skúsenosti. Ale nie sú také pretože  systém nefunguje. ALE sú také preto, že si málo uplatňujeme svoju moc = právo. Politici by tu mali byť v službe občanom, my sme im však dali možnosť sa správať ako v absolutistickej krajine.
2. Absolutizmus: socialistický, islamský, feudalistický, ... tých len čaká revolúcia a voľba ako pokračovať. Tento systém sme si odskúšali, a mnohý z nás si to pamätajú. Nebol to úplný absolutizmus, mali sme aj práva, len vyžadoval od ľudí byť podobný normálu. Akékoľvek výtŕčanie bolo skôr či neskôr potlačené.
3. Chaos: asi väčšina Afriky, niektoré nekonečnou revolúciou zmietané Juho Americké štáty. Tam nevieš kto je kto a kto ťa v rámci šírenia jeho slobody zastrelí.

Človek si teda slobodne môže vybrať, ale z vyššie uvedených možností je pre mňa stále najlepšia voľba demokracia. A i napriek jej množstve chýb je vylepšiteľná pomocou občanov. Naopak ostatné dve dávajú voľné možnosti iba úzkej skupine "mocných".


Teraz si môžeme vybrať kam chceme patriť a podľa toho sa správať. Ak k 1 tak potom otázka z názvu je ozaj zbytočná. Voliť je osobná povinnosť,  následne ale začína pokračovanie tejto voľby: dožadovať sa práva na otázky a informácie. Angažovať sa za viac demokracie. 


Kedže je to môj blog - odporúčam vám voliť 19 - strana +1 hlas, ale rozhodnutie je na vás. To je jedna z výhod demokracie - môžte si voliť voľbu.

Programové vyhlásenie +1 kandidátov

Toto je programové vyhlásenie +1 kandidátov. Verzia z dňa 13. 1. 2012. Nakoľko je to dynamický dokument, ku ktorému sami pridávame ďalšie príspevky je lepšie isť na aktuálnu verziu tu: https://docs.google.com/document/d/1SFC2EpHXga33_v4-H5H71Mm2yQCGK4hcyxL6L8dR4yA/edit

Akokoľvek konštruktívna kritika je vítaná. I len prosté vyjadrenie súhlasu poteší.

Programové vyhlásenie

STRANY +1 HLAS

O nás

Strana +1 hlas vznikla krátko po páde vlády na jeseň 2011 ako pracovný nástroj občanov, nespokojných s vývojom slovenskej politickej scény, vzhľadom na absolútnu stratu dôvery v ľudí reprezentujúcich naše záujmy a najmä v systém, ktorý umožňuje opakovane zneužívať občiansku dôveru, pričom občan má minimálne nástroje na kontrolu a opravu v prípade potreby.

Problémy, ktoré vnímame

1. Opakované zlyhávanie aktuálneho politického systému (malý progres a vysoké náklady).
2. Strata dôvery občanov v politický systém a rastúca apatia spoločnosti.
3. Systém je konfliktný - vytvára priestor pre vznikanie “táborov” a tým vytvára priestor pre obchod s intelektuálnym kapitálom. Ten nielenže zástupcom nepatrí navyše občanom už ani neslúži (politický manažment tejto krajiny nie je schopný nájsť efektívne riešenia na zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny, posilňovanie výkonnosti krajiny a efektívne využívanie nášho ľudského, geografického a geopolitického potenciálu) a jeho fungovanie je založené na finančných dlhoch, ktoré sám vytvára (napr. politickou propagandou) a nie na kvalite myšlienok jednotlivcov.
4. Zastaralosť systému (morálna aj materiálna neefektívnosť), ktorý bol vytvorený                    v odlišnom časopriestore a nezodpovedá možnostiam budovania systémov riadenia verejných vecí v dnešnej dobe. IT technológie umožňujú (dostupné pre širokú verejnosť) vytvorenie novej “architektúry” verejnej správy, ktorá umožní opätovne naštartovať rast prosperity a rozvoj celej spoločnosti.
5. Absencia reálnych kontrolných mechanizov pre občanov a skoro nereálne podmienky pri presadzovaní občianskej vôle (podmienky pre referendum).
6. Imunita systému (odpor je zbytočný).
7. Politická propaganda, ktorá je založená na psychologicko-manipulatívnych metódach, má minimálny informatívny charakter a je nákladná, čím vytvára od začiatku priestor pre vznik korupcie (alebo sa jedná o charitatívnu činnosť?).

Ciele

1. Kompletná zmena - reštrukturalizácia politického systému.
2. Vytvorenie politického systému na princípoch priamej demokracie (redukcia straníckeho systému, posilnenie vzťahu občan - zástupca, flexibilnejší, transperentnejší a spravodlivejší volebný systém, posilnenie občianskych kontrolných-monitorovacích mechanizmov, posilnenie a zjednodušenie inštitútu referenda a ďalšie).
3. Vybudovanie mechanizmov pre zapojenie širšej verejnosti do procesov riadenia a kontroly správy verejných vecí. Motivácia k občianskej aktivite.

Ako chceme ciele dosiahnuť

1. Obnovenie občianskeho vedomia poskytnutím priestoru pre verejnosť zúčastniť sa všetkých procesov (pasívne aj aktívne) v rámci činnosti strany +1 HLAS (tvorba dokumentov a prístup k nim, profily +1 kandidátov, +1 členov, komunikácia, a iné). Budovanie občianskej platformy, ktorej činnosť bude priamo implementovaná do procesov strany +1 HLAS.

Alexander Kernaševič - kandidát +1 občanov

Martin Miškov - kandidát +1 občanov

JUDr. Ing. Martin Kuruc - kandidát +1 občanov

Pavel Šimon - kandidát +1 občanov

Mgr. Marián Katuš - kandidát +1 občanov

Gustáv Hlaváč - kandidát +1 občanov

Michal Rusek - kandidát +1 občanov

Andrej Tiršel - kandidát +1 občanov

(ďalšie profily pribudnú v krátkom čase ako aj ďalší obsah na profiloch)

2. Využitie dostupných internetových technológií v procese budovania občianskeho štátu riadeného na princípoch priamej demokracie, kde má občan prístup v reálnom čase ku všetkým štátotvorným procesom a kde má priestor zasahovať, monitorovať a hodnotiť výsledky zástupcov.
3. Minimalizácia budovania straníckych štruktúr (strana +1 HLAS nevidí vďaka dostupným komunikačným a internetovým technológiam opodstatnenosť mohutných straníckych štruktúr)
4. Efektívne využitie dostupných IT technológií na maximálnu automatizáciu administratívnych procesov a zúženie verejnej správy. Zníženie nákladov na fungovanie štátneho aparátu.
5. Zmena volebného a zastupiteľského systému.

Návrhy konkrétnych krokov na dosiahnutie cieľov (pracujeme na ďalších):

1. Spätná väzba občanom - pravidelné podávanie informácií o činnosti v politickej funkcii     s maximálnym využitím internetových technológií.
2. Iniciovanie zmeny súčasného volebného poriadku na nový: s čiastočným územným založením.
3. Zmena spôsobu vytvorenia vlády, tak aby vláda zaujímala svoju výkonnú moc a nebola prepojená priamo na strany.
4. Zákonné zmeny v prípave a organizovaní volieb, tak aby sila financií nezvýhodňovala bohatých kandidátov a strany.
5. Zmena zákona o referende, tak aby bolo pre politikov záväzné.

Volebný záväzok č. 2

Volebný záväzok č. 2
V prípade zvolenia - teda ako poslanec NR SR - budem verejnosť pravidelne informovať o svojej činnosti. 
Jeden hlavný prostriedok postupnej a dlhodobej výchovy voličov by mal byť “odpočet” činnosti politika. Avšak nakoľko aj dnešný politici a politika sa prezentujú, že robia odpočet svojej činnosti - voľby, tak náš odpočet musí byť na dennej pravidelnosti. A to každý pracovný (alebo aj nepracovný, ale ak bude parlamentný tak i ten) deň napísať správu o tom čo som ten deň urobil - pre voličov, občanov a seba. S tým že časom (veľmi krátko po začatí práce v NR SR), keď sa zorientujem budú tieto správy mali mať dve zásadné časti: 1. čo som urobili, 2. čo nás čaká robiť s volaním o vyjadrení sa k problematike.
Práve takáto činnosť by mohla u ľudí vyvolať veľmi pozitívnu reakciu a akúsi neskoršiu "závislosť" na deľbe moci.

Volebný záväzok č. 1

Volebný záväzok č. 1
V prípade zvolenia - teda ako poslanec NR SR - sa vzdám poslaneckej imunity na čokoľvek mimo výrokov na pôde NR SR.
Zasadím sa o to aby sa aj ostatní poslanci zachovali rovnako. Ak nás bude takýchto viac ako parlamentná väčšina, nič nebude brániť tomu aby zákon, ktorý toto bude riešiť vo verejnom hlasovaní, prešiel.

Zdôvodnenie: dnes žijeme v natoľko normálnom štáte, že žiaden občan, ani poslanec, nepotrebuje nadštandardnú ochranu pri porušovaní zákonov a predpisov. Naopak slová a myšlienky povedané na pôde NR SR musia byť chránené tak, aby poslanec mohol otvárať akúkoľvek kauzu, problém a situáciu, bez toho aby sa musel obávať.


Na sieti som už diskutoval o tom, že sa poslanec nemôže zákonne vzdať imunity. Áno nemôže, systém je tak nastavený, ale toto je morálny záväzok. Jednoducho si myslím že i morálka má čo politike robiť.

Je možná cesta zmeny politického systému?

Ja si mýslím, že áno.
Privádza ma k tomu aj súčasné dianie všade okolo nás. Preto som začal byť aktívnejší aj mimo mojej štandardnej oblasti. K názoru, že je schodná cesta k zmene politického systému ma privádza aj čítanie od múdrych autorov.


Na webe je pekné pojednanie od LAboratória TVorivého MYslenia, za ktorým stojí +Jozo Vasko .
Na odkazovanom článku rozoberá možnú cestu ku priamej demokracii. Tá má slúžiť k lepšiemu spoločenskému uskupeniu.


V článku sú naznačené dve základné cesty:
1. referendum vyvolané petíciou - Zmeniť zriadenie 
2. založením strany s jediným programom - Zmeniť ústavu tak, aby ústavu museli schváliť oprávnení voliči referendom s nulovým kvórom


Ja však vidím ešte dve cesty:
0. revolúcia - tak ako bola u nás naposledy v 1989.
3. postupná zmena - založením strany, ktorej podpora postupne dokáže narastať, až dosiahne silu na ústavné zmeny.

Problém s riešením 0. - revolúcia je, že táto zmena neprináša aj zmenu v nazeraní ľudí na politiku ako na ich súčasť života. Naopak väčšina ľudí sa po revolúcii stiahne do svojho malého vnútorného kruhu. "Svoju" prácu urobili a chcú mať kľud. Nehovoriac o ďalšom riziku revolúcie - nemusí byť taká pokojná ako bola tá naša.
Preto táto cesta je prakticky nemožná v zmene ku priamej demokracii.

Cesta číslo 1. bola prakticky vyskúšaná na Islande. To znamená, že sa to dá. Ale Islanďanov je podstatne menej a tým pádom aj potrebná kritická masa je menšia.

Cesta č. 2. neviem, ale ak už je v spoločnosti prítomná kritická masa pripravená na zmeny, je asi lepšia cesta pomocou referenda - je to rýchlejšie a priamejšie.

Obe cesty 1. aj 2. narážajú v našej krajine na zásadný problém: kritická masa potrebná na zmenu je značná, okolo 1 milióna voličov a viac. A zatiaľ sa máme relatívne dosť dobre, a toľko ľudí ochotných urobiť niečo pre zmenu asi ešte na Slovensku nie je.

Preto je asi v tejto situácii jediné možné východisko cesta č. 3.
A to má spätne privádza k dôvodu prečo sa "tlačím" do politiky.

Samozrejme riziko spomínané v článku (zvoleni poslanci "zabudnú" prečo boli zvolení) je tu prítomné. Ale práve preto je filizofia strany +1 Hlas, pre mňa zaujímavá - priebežná možnosť hodnotenia politikov. Tak aby im bolo neustále pripomínané aký je ich cieľ. Proste každý organizmus, ktorý chce prežiť potrebuje samoopravné mechanizmy. My sme ich zo súčasnej politiky odstránili (otupili) a preto pri voľbách máme stále ten istý problém - koho voliť. Veď väčšinu z nich poznáme po dlhé roky.

Čo to vlastne tá "politika" je?

Od otca som ako malý počúval, že starý otec hovorieval: "politika je svinstvo, a kto ju robí je sviňák".
Tak som aj k politike pristupoval, najmä keď som sa narodil v roku 1966 a svet som začal vnímať až po "nejakej" Pražskej jari. Bol to hlboký socializmus, ktorý mne, jednému z troch potomkov obyčajných ľudí dal možnosť študovať aj strednú aj vysokú školu. Tu je treba aj vidieť vplyv doby. Tá nás formovala, že tí hnusní kapitalisti nedovolia študovať šikovným, ale chudobným. Navyše si uvedomte, že som chodil na 1. základní devítiletou školu Velké mostecké stávky. Štát a vlastne všetko riadila strana - komunistická strana.
Potom prišla nežná revolúcia a rozdelenie republiky na dve samostatné časti. Dnes moju Slovenskú republiku a moju rodnú Českú republiku. Či to rozdelenie bolo dobré je mimo zámer tohto príspevku. Kľúčový moment je ta nežná revolúcia. Zrazu sme boli slobodní, bez "nadvlády" tej strany. Postupne sme si začali uvedomovať čo to vlastne znamená. "Konečne" dostali ľudia možnosť sa venovať svojím záujmom, podnikaniu, cestovaniu a iným aktivitám. Málokto z nás sme sa hrnuli do politiky. Veď teraz už netreba, teraz máme demokraciu a tá to vyrieši.
Nevyriešila.
Prešlo vyše 20 rokov a vo viacerých ohľadoch sme na tom horšie ako pred nežnou revolúciou. Neberte to ako volanie starých časov, ale pred 1989 sme mali takmer jasno čo nechceme - socializmus. Dnes je verejný život a politika tak komplikovaná, že je ťažko si vybrať ani to čo chceme, ale ani to čo nechceme.

Toľko nevyhnutný úvod a teraz k téme čo to tá politika teda je.
Pojem politika je, tak aby sme mali jednotný názor podľa aspoň nejakej slovníkovej definície (sk.wikipedia.org/wiki/Politika):
“Politika (z neskorolat. politice < gr. slova politiké – umenie správy štátu < gr. pólis - mesto (-ský štát), občianstvo) je proces a metóda záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. V užšom slova zmysle sa pojem politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.
V rámci takýchto kolektívnych rozhodnutí je politika umením spravovať veci verejné, umením riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému, vytvárať a udržovať vzťahy medzi týmito štátmi. Prostriedkom politiky je politická moc, ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním, a tak vytvárajú politické rozhodnutia. Medzi takéto subjekty môžu patriť jednotlivci (občania) alebo organizácie (politické strany a hnutia, mimovládne organizácie a iné záujmové skupiny). Vynútiteľnost politického rozhodnutia je zaistená autoritou, ktorá vykonáva politickú moc. Politika v antickom Grécku bola chápaná ako správa vecí verejných.”

Ďalšia potrebná definícia je demokracia (sk.wikipedia.org/wiki/Demokracia):


“Demokracia (po grécky δημοκρατíα = vláda ľudu > z gréckeho δημος (demos)=ľud + κρατειν (kratein)= vládnuť) je:

• a) formou politického zriadenia, v ktorom je zdrojom všetkej moci ľud. Vo všeobecnej forme demokracie sa menšina v rámci daných politických organizačných štruktúr podriaďuje rozhodnutiam väčšiny a táto väčšina je zároveň zaviazaná k rešpektovaniu neodobrateľných práv menšiny. V dnešnej dobe je demokracia všeobecne považovaná za „najmenej zlý“ (Churchill) model vlády.
• b) historicky politické zriadenie v starovekom Grécku vo väčšine jeho mestských štátov, najmä v Aténach v 6. - 4. storočí pred Kr. majúce isté charakteristiky a)
• c) V širšom slova zmysle termín demokracia označuje aj súbor názorov a postojov jednotlivca k okolnému svetu, ku spoločnosti, v súlade s a).”

To znamená, že systém ktorý tu je v svojej pôvodnej podstate nie je zlý, ale má dva závažné nedostatky:

1. odpojil sa od vecí verejných - nás všetkých, našich spoločných, tým že sa stal záležitosťou úzkej skupiny ľudí. 2. zastaral vo využívaní dnešných komunikačných možností.

Poznámky:1. dnešný vykonávatelia politici si vlastne slovo “politik - správca vecí verejných” neprávom privlastnili a zneužili. Preto sa tomuto pojmu neprávom dostalo negatívneho obsahu. Súčastní politici totiž nespravujú (vo väčšine prípadov) veci verejné, ale zneužívajú ich na svoj (seba samého a svojich spriaznených skupín) prospech.
2. politika sa do takéhoto stavu dostala z dvoch hlavných dôvodov: nedobrí ľudia, nedokonalé komunikačné možnosti. Pôvodne mal politik odbremeňovať občanov od ďalšej záťaže, tak aby sa mohol venovať tomu čo vie a chce riešiť. Avšak pre ľudí so zlým morálnym základom sa politika stala prostriedkom na ovládanie. Nakoľko (dlhá) doba tohto prelomu nemala dnešné komunikačné prostriedky, ľudia - občania - voliči, si nemali možnosť a čas vymieňať poznatky o ich fungovaní, nemali možnosť priamej a účinnej kontroly. Tento proces bol pomalý a tichý a dnes z podstaty demokracie stratili. V súčasnosti sa totiž podriaďuje väčšina (obyvatelia) menšine (politikom - skupine ľudí, ktorí neprávom tento pojem zneužívajú). Bohužiaľ nič lepšie ako demokracia nebolo vymyslené.

Politický pohyb v technikovi

Tí, ktorí ma poznáte viete, že som skôr technicky zameraný. Bohužiaľ spoločenská situácia sa dostáva do bodu, kde sú veci neudržateľné, bez rozumnej perspektívy. Tí, ktorí ma nepoznáte tak tu pavel-simon.com je odkaz na moju stránku, kde sa trochu o mne dozviete.
V 1989 sme prešli zásadnou zmenou, a tí čo to pamätajú si možno spomenú, že mali nejaké vízie, predstavy a sny. Dnes po vyše 20 rokoch to celé uhnulo niekam kde sme si to moc nepredstavovali.
I napriek tomu som sa snažil tieto veci nevnímať robiť si svoju robotu, zaoberať sa tým čo ma zaujíma a baví. Po dlhých rokoch zamestnaneckého pomeru som tejto jeseni dospel k stavu, že som začal budovať svoju firmu. A hneď som začal zisťovať, že to čo sa hovorilo (ale mňa sa to ako zamestnanca netýkalo) o tom ako náš štát skôr bráni podnikateľom ako im pomáha, je pravda.
Súbežne s tým sa nám rozsypala vláda a prebiehali akcie Occupy Wall Street a iné. Proste nastal čas na to čo sme asi zabudli urobiť v tom 1989 - venovať sa aj politike, klásť otázky, dožadovať sa odpovedí - prosto angažovať sa.
Preto, i napriek tomu, že som viac technicky zameraný, pociťujem nutnosť sa angažovať viac. A preto som prijal ponuku na možnosť kandidovať do NR SR za +1 občanov.
Ako to dopadne ešte uvidíme, ale držím si (nám) palce.